Rodinná dovolenka v Albánsku pokračuje

Albánsky denník, časť druhá

Nič nie je také čierne, ako to na začiatku vyzerá, ani rodinná dovolenka. Vyspatí a plní optimizmu sa vrháme do nového dňa, ktorý nám Filip vylepší geniálnymi raňajkami. Tu by sa hodilo povedať pár slov o tom, akí sú Albánci ako ľudia. Aj keď neviem, prečo to spomínam v súvislosti s Filipom- ten je totiž Grék.

Villa Filip, pán domáci Filip, Vuno

Albánci deti milujú, Vladko albáncov veľmi nie

Hanbliví – to je prvé slovo, čo mi po pár zážitkoch s nimi napadne. Na prvý pohľad vyzerajú ako mafiánski vymáhači výpalného, čo sedia v jednej tlupe ako roztlieskavačky na obede v americkej strednej škole, vskutočnosti však len tŕpnu, koho z nich oslovíme s dákou požiadavkou a či pochopia, čo od nich chceme. Angličtina tu je asi až 4 bežným jazykom po albánčine, taliančine a gréčtine. Navonok teda pôsobia odmerane, ale to je obrovský omyl. Stačí ich za niečo pochváliť alebo sa usmievať a hneď si ich získate. Najľahšie to má Vladko. Albánci bez rozdielu veku a pohlavia evidentne zbožňujú deti, lebo s Vladkom sa chce kamošiť každý. On to ale tak ružovo nevidí a často mi končí ustráchane na rukách. Lebo tu na neho všetci vybehnú ako na strateného vnuka/syna/synovca etc. Je vidieť, že svoju krajinu chcú pozdvihnúť, len akosi nevedia ako. Neveria si a podceňujú sa. Trošku mi to pripomína jeden holubičí národ spod Tatier…

Plážová predajkyňa albánskych dobrôt

Keď rodinná dovolenka, tak len na najkrajších plážach!

Pláže má však Albánsko ukážkové. Ozajstné perly na Jadrane. Na údajne najkrajšiu z nich- Gjipe– sa rozhodneme ísť, lebo ju každý odporúča. Vedie k nej síce len pešia trasa na cca 20 min, ale to predsa pre nás nemôže byť prekážka. Veď sme dáki turisti!
Teda, ja a Peter sme. Gabka a dedo sa po prvých 20 minutach, čo doslova zlaňujú brutálny strmák nadšene netvária. Začínam mať obavy, že svokra zruší našu septembrovú svadbu.

Pohľad na pláž Gjipe zhora

Aj nazad sa treba dostať

Keď po vyše polhodine horko ťažko zlezú dole a obaja majú jemný odtieň purpurovej v tvári, je mi jasné, že nazad po vlastných nevyjdú. Od miestneho týpka vybavím, že hore nás vyvezie na zásobovacom aute po inej trase – no problem- toto som už tuším počula. Táto formulka je už dnes hymnou výletu a ja šípim, že no problem to nebude. Po krásnom dni na pláži (keď budete v Albánsku, určite tam choďte, také malé európske Maledivy) nastal čas odchodu hore.

Rodinná dovolenka s adrenalínom 😏

Albánsky Tom Hanks

Šofér, starší pán na štýl stroskotanca, nám cez tlmočníka povie, že cena cesty bude za polovicu, lebo tak či tak ide hore s dákymi vecami. Potešíme sa a naskočíme do Toyotky. Tešenie prejde v smiech, keď zistíme, že naši spolujazdci sú mechy s odpadom. Tú arómu by nezachránil ani Old Spice. Nuž ale veď je to za polovicu!
Tú chvíľu cestou hore predsa vydržíme. Chvíľa sa zmení na statočných 20 minút, lebo na „ceste“ stretneme v protismere idúcich švajčiarov na safari aute. Náš čávo je nekompromisný, vycúvať musí švajčiar. Keď sa konečne vyhnú a my zacítime okrem odpadkov aj vôňu slobody, zbadáme, po akej ceste to vlastne ideme.

Krásny deň na pláži za nami 😊

Ciboha, ta na toto nikdá nezapomnu

Šli ste už niekedy z Trangošky na Ďumbier? No tak tak to vyzerá aj tu. Obrovské šutre, kam oko dovidí, cesta vhodná skôr pre pastierov kôz ako autá a brutálne výhľahy, čo stoja zato. Vzadu by nás hádzalo ako na lodi v búrke, kebyže tam nie sme nasáčkovaní ako Indi vo vlaku. Nie je kam uhnúť, pot jedného sa zlieva s potom druhého a do toho všetkého Vladko začne otvárať vrecia s odpadkami a plieskať nám ich o hlavu. Smejeme sa, až plačeme, lebo nás cez to všetko ešte aj peší chodci obiehajú. Groteska, ktorú zaklincuje svokor vetou: „Ciboha, ta na toto nikdá nezapomnu“. Veru tak, rodinná dovolenka na vlastnú päsť má inú šťavu ako tá, ktorú zažijete s cestovkou
Stay tuned na ďalšie zážitky z našej cesty-necesty po tejto úžasnej zemi.