Cestuj s deťmi, povedali, bude to zábava povedali, a mali pravdu

Albánsky denník, Grande finále

Každá dobrá story si zaslúži aj svoj poriadny koniec. A toho sa nám veru dostalo, to vám poviem…
Ale poďme pekne po poriadku, resp. pokračujme, kde sme skončili.
Ksamil. Hurá! Dorazili sme! Nik tomu neveril, ale nejak sme to dali. Miestami so slzami na krajíčku, lebo pri veľkosti auta a počte osôb na palube funguje priama úmera absolútne dokonale = čím menšie auto, tým menej miesta, no ktovie, v Albánsku to majú možno naopak, inak si Zeniho výber auta skrátka nedokážem vysvetliť. On o filozofii zvanej „cestuj s deťmi“ asi ešte nepočul. Čia je to smola? Naša. Naša.

O svätenej vode a troch šestkách

Po tejto skúsenosti Ibizu odparkujeme a nasledujúcich 7 dní okolo nej chodíme s krucifixom. Všetci sa bojíme ďalšieho prekliatia, čo by nám albánske auto mohlo spôsobiť. Pláže sú blízko a zdravotná prechádza po 34 stupňoch vždy padne vhod. Pri tom, ako sa zo mňa lial pot som musela nejaké to kilečko schudnúť, takže win win.

Teória „cestuj s deťmi“ nevyberá. Či?

O týchto dňoch moc nie je čo písať. Niesli sa v znamení čľapkania, obžerstva, chlastania a naháňania premotivovaného potomka, ktorý má o pohodovej dovolenke evidentne inú predstavu. Keď vidím, akú má radosť z piesku a detí (vody samozrejme najviac), je mi jasné, že do budúcna sa baby friendly plážam nevyhnem. Na odľahlej pláži s ťažkým prístupom, kde sme len my a ryby by nás skrátka zožral od nudy. Lebo aj nosenie piesku na lopatke má svoje hranice a nedá sa čakať, že ho to bude baviť donekonečna. Škoda. V mysli si predstavujem, ako skončíme niekde v Bibione a už ma skrúca. Bleh. Razím síce teóriu, že cestuj s deťmi, ale zas odtiaľ potiaľ. Razím tiež teóriu všeobecnej spokojnosti, a nie len jedného člena 😊
Pre cestovateľov môžem doplniť, že pláže Ksamilu rozhodne stoja za to, ale odporučila by som ich skôr mimo sezónu. Uprostred júla vyzerajú ako kanadské potoky, keď tam dorazia lososy. Nie je nezvyklé, že vás vo vode niekto pristúpi.

Ibiza, Ibiza, prečo len nie si ten ostrov ale vrak?

Nadchádza dlho očakávaný deň odchodu. Dlhoočakávaný je preto, lebo všetci sme ho niekde v podvedomí nosili počas celej dovolenky v hlave. Že raz to príde, že dvere Ibizi sa otvoria, vcucnú nás, ale nie je celkom isté, či nás potom aj pustia nazad – má totiž dogabaný centrál a elektorniku tak celkovo. Keď sa horkoťažko naskladáme, vyrážame smer Golem (kúsok od Durresu, pozn. pre geografov).

Ej, zahrajže mi túto, mama!

Do Golemu vedie cca 4 hodinová cesta, počas ktorej sa mením na živý Džubox. Nehrám za mince, ale za vresk. Čím viac decibelov z detskej sedačky, tým rýchlejší výber nasledujúcej piesne. Ak ešte raz počas tohto mesiaca budem spievať Tichú noc, cez Vianoce zaručene rozkopem nejaký Betlehem. Len tak z pomsty. Akýkoľvek pokus o uspatie malého je márny. Stará dobrá Multipla a jej panoramatické okná. Počas cesty vidíme krásne miesta, sme prekvapení, že vnútrozemie vyzerá oveľa vzhľadnejšie, ako prímorské oblasti. Nádherné hory a ešte krajšie rieky farby azurka. Niekde v diaľke dokonca zahliadneme týpka, ktorý nie je od vrchu po spodok oblečený vo fejk veciach. Hmm, asi sa tu ľudia majú o niečo lepšie.

Aj ty, Brutus Ibiza?

Golem. Kilometer od nášho ubytovania. Auto zastane, len tak, samo od seba. Ja sa už ani nerozčuľujem, a hneď z prvej sa začnem smiať. Proste, ono to prísť muselo! Veď čo by to bolo za grande finále bez posledného trapasu 😂? Vtedy si spomeniem na slová Zeniho, že s nádržou nemáme ísť pod pólku, lebo sa bude zanášať motor či čo. Keď som to vtedy pred týždňom povedala Petrovi, vysmial ma, že on mu tam nenatankuje ani centiliter a že na letisko dôjde na výpary. Na výpary sme došli, to je fakt, lebo Ibize sa nezanášal motor, ale mala pokazený plavák. Čo znamená, že pólka nádrže bola vlastne nádrž prázdna. Keďže aj samotný Perún musel uznať, že toho bolo na nás už dosť, bol taký láskavý a nechal nás bez nafty v obývanej štvrti. Len čo som vystúpila z auta, odchytila som si týpka na skútri, ktorý Petra odviezol aj s prázdnou bandaskou od vody na pumpu. Ako posledné socky sme kúpili 5 litrov, aby sme aspoň na ubytovanie došli.

Išlo vajce na vandrovku až prišlo k Slovákom

Kým sme na nich čakali, malý si krátil čas pozorovaní sliepok, ktoré tam behajú hlava nehlava – cesta necesta – auto neauto. Mama nášho záchrancu si jeho záujem o operencov vysvetlila tak, že je hladný a darovala nám jedno vajce. A keď stále neodchádzal, pribalila aj dve uhorky. Viem, že to nie je žiadny valibuk, ale zas ohlade ho nedržíme. No milé od nej. Celkovo sme sa stretávali len so samými príjemnými a ochotnými ľuďmi (až na gréckeho úchyla of kórs), ktorí nám vždy pomohli, poradili alebo aspoň dali vajco. Na mňa spravili dojem.

Svokrovci sú v úniku lepší ako Sagan

Na letisku sme o deň nato odovzdali auto, zaplatili 250€ za rozbitú vaňu na Multiple, dali si fotku s brčkavým Lindim, ktorý auto prišiel prebrať a v búrke sme odleteli. Summa sumárum, sme doma. Svokrovci za sebou expresnou rýchlosťou zapleskli dvere a zdúchli do Prešova s dodatkom, že pre istotu už s nikým na dovolenku nepôjdu. Odvetdy sa neozvali, tak neviem 😂

Hovorte si čo chcete, Albánsko JE čarovné

A naše dojmy? Ja by som sa vrátiť chcela, určite na jar alebo v zime, keď sú tie kopce pod snehom a rada by som si tam dala aj nejaký trek. Peťove dojmy sú zmiešané a musí si to nechať uležať v hlave. Spýtajte sa ho o mesiac. A Vladkovi je to šuma fuk, kam pôjde nabudúce, má len jednu podmienku – musí sa tam dať behať (ja neviem, po kom to má, ale on fakt chodiť nevie, len behať. A to nonstop).

Takže to je všetko o našom tripe po Albánsku. Záverom mi neostáva iné ako ísť spisovať ďalšie zážitky z iných ciest a vám povedať posledný odkaz tohto celého : Cestuj s deťmi a neoľutuješ. Je to pecka 😊 Dobré rady, čo od Albánska s dieťaťom do 2 rokov môžete čakať nájdete tu.

Ak sa chcete ešte raz zasmiať na celej story, prvú časť nájdete tu, druhú tu a tretiu tu.