Albánsky denník, časť tretia
Tretia časť tohto denníka je…ako to najlepšie povedať. Surreálna. Jeho priebeh najlepšie vystihuje obrázok psa, ktorý sa chytil do klepca a hovorí si, že horšie to už byť nemôže. A vtedy príde líška, ktorá ho odzadu fukne. Takže áno, vždy môže byť ešte horšie, ako je. Cestovanie je už raz také…
Piaty deň dovolenky sme sa rozhodli ísť do Ksamilu skôr. Aby sme si za vidna pozreli mesto a hlavne, aby sme cez tie šialené cesty plné domácich zvierat nešli po tme.
Spolucestujúce na albánskych cestách
Multipla finito
Rozlúčime sa s Filipom, nasadneme do Multiply a s dobrým pocitom ideme preč. Ešte ani nevyjdeme z dediny, keď auto začne hlásiť chýbajúci olej. To už je 4 kontrolka, ktorá na displeji svieti (to je podľa Zeniho samozrejme no problem) takže ju pár sekúnd aj ignorujeme. Keď tu zrazu zhasne motor. Dolu kopcom. V 10% klesaní. To už nám všetko jedno nie je. Peter to rýchlo odstaví na prvom odpočívadle a ja vyskočím z auta, ako keby som bola McGajver čo z kameňa vykresá novú olejovú vaňu. Za nami sa totiž ťahá nepekná čiara. Tak aspoň nasrato zavolám Zenimu, že čo má toto akože znamenať. Ten je ale v Tirane, takže riešenie je zdá sa v nedohľadne. Ostaneme visieť niekde v priesmyku s bábom, ktoré chcelo spať a teraz sa varí vo vlastnom pote bez možnosti ísť do tieňa.
Multipla finito
Zavolám Filipovi, či po nás reku nedôjde. Veď nie sme ďaleko. Five minutes, povie mi. A príde na motorke. Nech počítam ako chcem, toto mi nejak nevychádza. Musí sa teda vrátiť domov po auto a my sa modlíme, aby malý za ten čas nechytal hysáky.
Cestovanie je otrava. Asi to si mysleli svokrovci, keď sedeli pod stromom a čakali na Filipa 😂
Keď sa zlé na horšie obráti
Tak sme zas vo Vune. Zeni mi medzičasom oznámi, že vypravili nové auto a odťahovač a že do 6 večer sú u nás. Potešíme sa a čas si zatiaľ krátime vylihovaním. Tu prichádza časť, o ktorej som dlho rozmýšľala, či o nej vôbec písať, pretože je veľmi nepríjemná a smiech tu ide bokom. No rozhodla som sa, že aj toto je súčasťou toho dňa. Pretože cestovanie je nevyspytateľné a môžete natrafiť na kadekoho, treba byť vždy opatrný. Lebo aj z toho najmilšieho človeka sa môže vykľuť úchyl. V skratke, šla som za Filipom, či by nám vedel pripraviť niečo pod zub a ten sa ma v rámci objatia z vďaky snažil pobozkať. Na ústa, a asi by aj jazyk použil, kebyže mu to rázne nezatrhnem. Ešte teraz mi je nevoľno. Každý človek má asi viac tvárí a túto jeho som veru vidieť nechcela. Prekliata Multipla.Zvyšok dňa sa teda držím stranou od neho a kľudním Petra, aby mu nerozbil hubu. Predsa len, sme v totálnej prdeli v horách, bez auta aj signálu. A okrem toho večer sme preč a už nikdy sa nevrátime. Ach, ako hlboko som sa mýlila!
Jednoduchá infografika nášho albánskeho výletu
Adios Multipla!
Okolo 7 príde odťahovač aj s brčkavým Lindim, ktorý dovezie Renault Scenic. Na pohľad auto vyzerá lepšie ako naša Multipla, ale popri tej by aj ryby z Mariánskej priekopy vyzerali ako delfíny. Kým vybavíme čo treba, je 9 večer a tma. Pri bližšom zoznámení so Scénicom zistíme, že mu chýba späťák, nefunguje ručná ani pásy. Detskú sedačku teda ponesiem asi na rukách. Všetko jedno, len už poďme dofrasa. Lindi sľúbi, že na ďalší deň nám dovezie v poradí tretie auto do Ksamilu, lebo sám uzná, že toto nie je auto, ale čiastočne pojazdný vrak.
Adios Multipla
Toto by ani Alfred nevymyslel
Naložíme veci, zakývame úchylovi (svokrovcom sme nič nevraveli, aby sa necítili ešte horšie) a….a nič. Auto viac nenaštartuje. Začnem si pripadať ako v Hitchkokovom Psychu, lebo som 100m od domu, ktorý vživote nechcem viac vidieť a miesto toho tam idem prosiť o nocľah. Čo si budeme klamať. Aj som si poplakala, lebo čo je veľa, to je málo. Filipovi je asi tiež blbo, takže nás vezme nazad.
Mine kinda Apartment Filip
Albánsky Niki Lauda
Takýto deň by zložil aj tých oslov, čo tam každý deň híkali, takže sa až tak nečudujem, keď sa malému v noci vrátia teploty a kašeľ. Nevyzerá to dobre. Na druhý deň ideme na pohotovosť. Vezme nás taxikár, ktorý si o sebe asi myslí, že je Louis Hamilton, ibaže jeho Mercedes zažil ešte Nikiho Laudu. Do zákrut trúbi, lebo však radšej jeden krát počuť ako sto krát vidieť protiidúce auto.
Nemocnica. Na prvý pohľad celkom slušné. My, čo sme zvyknutí na Brezniansku mäsiareň však nemáme vysoké nároky. Doktor malého prezrie, predpíše lieky a pošle nás preč. To všetko zadarmo a bez akéhokoľvek čakania. Predpis síce vyzerá ako Petrove falšované ospravedlnenky do školy, ale v lekárni s tým nemá problém nik.
Cestovanie je najlepšia previerka vzťahov v rodine
K večeru príde z Tirany auto č.3, osobne aj so Zenim. A viete čo ten blb doviezol? No viete?! Seat Ibiza cipana! Pre 4 dospelých, dieťa, 4 kufre a kočiar. Toto už je na facku. Dohádame sa ako psy, slová lietajú vzduchom, čia je toto všetko vina a Petrovia zatiaľ nakladajú veci do kufra. Moc im to nejde. Zeni sa teda toho chytí a musím povedať, že chalan je asi majster Albánska v Tetrise. Neviem ako to tam všetko dostal, ani či to my budeme schopní naložiť nazad, alebo či sa cestou nadobro nepozabíjame, ALE! After all, sme v Ksamile. Uvidíme, či odtiaľto aj odídeme, lebo dnes autu haproval štartér. Fakt, nerobím si srandu. Takže ostaňte na linke, možno sa odtiaľto tak skoro nedostaneme 
😃
Pohľad na Ibizu odzadu po Zeniho zásahu
Keďže tieto dva dni boli maximálne útrapné, nikomu sa tú mizériu fotiť nechcelo. Budete sa teda musieť uspokojiť s tým málom, čo sa nám zdokumentovať podarilo 😉
Záverečnú, štvrtú, časť tejto príjemnej dovolenky klikajte tu.
Cestovanie je zábava! Prvú časť nášho albánskeho dobrodružstva nájdete tu.
Cestovanie je drina. Teda, nie vždy. Druhú časť nášho albánskeho dobrodružstva nájdete tu.
